Za starých čias žili aj v našich zemiach potulní rozprávkari. Rozprávky sa stali duchovným bohatstvom a dedičstvom rodinného života. V rozprávkach Ázie, Európy, či Afriky nájdeme množstvo spoločných obrazov a postáv.
Sny sa v niečom podobajú rozprávkovým obrazom. Deti mávajú niekedy sny, ktoré sa podobajú rozprávkam. Sny aj rozprávky vraj totiž „bývajú“ v jednej komôrke duše.
Rozprávky sú stravou pre dušu, obrazným prostriedkom, ktorý pomáha oživovať vnútorný svet obrazov dieťaťa. Ak dieťa žije v mestskom prostredí, je ochudobnené o prirodzené obrazy prírody, potom je rozprávkový svet preň o to dôležitejší. Pri počúvaní rozprávok – tých pravých, môžete pozorovať ako dieťa začne inak dýchať, akoby sa mu hruď niečím plnila. To jeho duša sa obohacuje, sfarbuje, rozjasňuje...napĺňa obrazmi rozprávky, ktoré ju zvnútra uvádzajú do pohybu. Dôležitý rozmer je však živé čítanie, či rozprávanie. Jednak rozvíja reč dieťaťa, a je tu prítomné aj srdce rozprávajúceho, ktoré žiaden počítač, či prehrávač nenahradí.
Deti sú hladné po obrazoch. Potrebujú ich pre svoj rozvoj, pre svoje vnútorné vzdelávanie. Potrebujú vzory, ktoré môžu napodobňovať.
Aké obrazy prijímajú dnešné deti?
Akými obrazmi sýtia svoju dušu?
Máme jasno v tom, čo deti do svojho vnútra prijímajú?
Vieme o tom, že deti v prvom sedemročí nevedia oddeliť obrazy vhodné a nevhodné? Uvedomujeme si, že to je zodpovednosť nás dospelých?
Ak dieťa prijíma obrazy chaoticky, čo je dnes podľa mňa bežný jav, v jeho duši tiež nastáva zmätok. Ak prijíma obrazy prehnané, plné senzácií, nad rozmer ľudských proporcií....obrazy, ktoré dnes zaplavili svet, snažia sa byť za každú cenu originálne a fascinujúce, bez ohľadu na to, čo to robí s malým divákom, s jeho fantáziou. Spitvorené, či spotvorené pseudorozprávky ohlupujú detskú dušu. Deti prijímajú obrazy hlboko do svojej bytosti. Deti dnešnej doby potrebujú omnoho viac ticho, pokoj a láskavosť, namiesto bičovania ich obrazotvornosti.
Na tieto veci prídete sami pozorovaním dieťaťa. Všetko, čo je tu napísané, vám dieťa dá najavo, ak mu necháte priestor. Určite zažijete hlboké dýchanie pri čítaní Grimmových rozprávok, plných pravých obrazov ľudstva. Určite si všimnete doširoka otvorené oči a úžas pri prežívaní obrazov o cnostiach rytierov. Rozprávky sú aj ukážkou detského pohľadu na svet.
Dnes sa často stretneme s odmietaním klasických rozprávok, pretože vraj pre deti prinášajú príliš kruté obrazy. Rozprávka sa začína harmonickým obrazom - Kde bolo tam bolo, bol jeden krásny zámok...rajský stav, stav jednoty. Ten ale netrvá dlho, vždy nastane zlom, šťastie je zničené, človek sa niečím previní, je potrestaný. Musí blúdiť, prechádza cez sedem hôr a údolí, zdoláva prekážky. Na ceste sú križovatky, kde stretáva dobrých ľudí, či iné bytosti, ktoré ho obdarujú pomocným nástrojom. Nepripomína vám cesta cez hory a doly niečo? Nie je to paralela k našej životnej ceste? Keď sa obzriem spätne na svoju cestu životom, vidím to tak. Harmónia, prídu prekážky, ocitám sa na križovatke, kde sa musím rozhodnúť. Ak sa rozhodnem správne, cítim, že ďalší kus cesty kráčam akoby posilnená, vnímam, že sa posúvam, rozvíjam, cesta je náročná, ale cítim, že je to dobre, že som šťastná. Vnímam, že je veľmi dôležité, dobre si na križovatke vybrať ten správny smer. Tiež som dostala magický nástroj, ktorý mi pomáha pri rozhodovaní. Je to malé cvičenie mysle, keď si večer pred spaním položím otázku, pretože sama sa rozhodnúť neviem, nie som si istá. Ráno sa zobudím s obrazom, ktorý mi napovie, ako ďalej. Alebo sa mi sníva sen, ktorý v sebe ten obraz nesie. Vnímam, že tieto obrazy, ktoré sa ráno objavia na veľmi krátko a potom zmiznú (cvičenie vlastne spočíva v tom, naučiť sa ich zachytiť), sú veľmi dôležité. V mojom detstve som mala šťastie na babky, ktoré mi rozprávky a neskôr príbehy z ich života neúnavne rozprávali. Nevedela som sa ich nasýtiť.
Tak ako aj v živote, tak v rozprávkach sa už - už zdá, že zlo a temno zvíťazia. Ale vždy nastane zlom, objaví sa posol dobra, odvahy, nezištnosti. Dobro musí zvíťaziť, táto nádej je tu vždy. Pokora, láska, pravdovravnosť, obetavosť, statočnosť, to sú cnosti , ktoré prinášajú zmenu. Zmenu premeny zla na dobro, prechod z temnoty do svetla. Myslíte si, že to platí aj v našich životoch? Ja si to myslím. Aj v živote vždy prichádza svetlo. Ak prejavíme vyššie spomenuté cnosti, naše životy sa presvetlia, drak je porazený.
Vráťme sa ale späť k deťom a ich obrazotvornému svetu. Ak v duši prežijú spolu s rozprávkovým hrdinom zásah zla a následne víťazstvo spravodlivosti, ako to v nich pôsobí? Skúste sa vnoriť do tejto otázky, do svojich životov, do svojich spomienok na časy rozprávok. Mne sa vidí, že takáto skúsenosť posilňuje. Utvára ľudský charakter. Na začiatku článku som spomenula, že rozprávky sú našim duchovným bohatstvom, pokladom pre naše duše aj ducha. Ak dieťa „dýcha“ vo svete rozprávok, buduje si tak vnútorné bohatstvo pre radostné bytie. Ak je o túto skúsenosť ochudobnené, môžeme mu dávať tú najlepšiu biostravu, ak mu chýba láska a chýba mu živé slovo a obrazy, jeho fantazijný svet ostáva prázdny. Ja to vnímam tak, že tento fantazijný svet je dôležitejší pre jeho rozvoj, pre jeho budúce zručnosti v povolaní, ako keby sme ho v tom čase naučili dva cudzie jazyky, či naliali do neho neviem koľko informácií.
Učí sa tu schopnosti vytvárať si svoj vlastný život, nenechať sa manipulovať (ani obrazmi, ktoré nás dnes zo všetkých strán manipulujú). Učí sa schopnosti vedieť sa na križovatke ciest vybrať tým správnym smerom.