Prišli na tento svet s telom, ktorého genetickú výbavu prevzali po rodičoch. Ale dlhodobým každodenným pozorovaním detí a ich rodičov, zistíte, že sú veci, ktoré sú iba ich. Nemajú s ich rodičmi nič spoločné. Ak ste rodič, ktorý sa rozhodol, že nechce svoje dieťa formovať podľa svojich očakávaní, predstáv, či foriem tejto spoločnosti, ale je tu, aby svoje dieťa sprevádzal a umožnil mu ísť jeho cestou, cestou, ktorú si vybrala individualita dieťaťa, potom čítajte ďalej.
Dieťa si v prvých siedmich rokoch života(do výmeny zubov) prebudováva svoj telo podľa toho, akú cestu životom si zvolilo. Ak mi neveríte, odkladajte si kresby vášho dieťaťa a ja vám podľa nich poviem, čo práve v svojom tele „rekonštruuje“. Prestavuje svoje fyzické telo tak, aby mohlo ísť svojou cestou, na ktorej naplní svoj životný plán. Je na nás – rodičoch a učiteľoch, ako na jeho sprievodcoch, aby sme mu umožnili si tento dôležitý nástroj správne vyformovať. Aby sme vytvorili podmienky, dbali na to, aké vzory sú okolo neho, aké podnety získava. Vo fyzickom tele dieťaťa prebieha tichý proces formovania jemných štruktúr a foriem jeho vnútorných orgánov. Vrátane mozgu.
Výskumy mozgu z posledných rokov ukazujú, že dieťa sa najlepšie učí pomocou aktivít, ktoré samo riadi. Metódou pokus - omyl, voľnou hrou a napodobňovaním v priamom, živom kontakte s ostatnými. Mozog si vedomosti „nesťahuje“, vyvíja sa tým, že sa aktívne používa - tým, že dieťa pozoruje, objavuje, chytá, počúva, ovoniava, ochutnáva, zažíva emócie, neúnavne opakuje aktivitu...
Je ideálne, ak dieťa pokiaľ možno slobodne objavuje svet, a radostne objavne a dobrodružne ho prijíma. Dospelý ho chráni a radí tam, kde je to nutné, nepoučuje a nemudruje. Vymedzuje rámec, v ktorom sa dieťa môže pohybovať a prežívať svoje objaviteľské cesty. Dospelý je pripravený neúnavne odpovedať na otázky a zabrániť nebezpečným výpravám a pokusom
Nechajme deti, nech pracujú sami na sebe. Oni najlepšie vedia ako, buďme im tichými, trpezlivými a dôslednými spoločníkmi na ich ceste.
