reklama

Ako som hľadala svojhu GURU

V každom z nás je potenciál byť sám sebe liečiteľom, učiteľom a vodcom. Ale najprv sa všetci musíme stať bádateľmi samých seba. (Yehuda Tagar)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ležím s bolesťami v posteli. Hľadám spôsob ako harmonizovať svoje telo, aby sa vyliečilo. Premietam si celý proces mojich zdravotných ťažkostí v posledných rokoch. Sú výsledkom mojej cesty, môjho zaobchádzania so životnými silami. Nepomôže mi vyčítať si svoje chyby, alebo vyčítať svojim blízkym, že oni za to môžu, či hnevať sa na rodičov, akou genetikou , či programami ma to vybavili. Nepomôže mi nadávať na systém, ktorý svojim vzdelávaním a manipuláciou človeka ide proti mne a môjmu telu ( nielen fyzickému), ktoré na to celé doplatilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodla som sa neposudzovať, neobviňovať, nekritizovať. Je to ťažká cesta. Lebo na nej práve vďaka tomuto rozhodnutiu zažijete účinky - budú vás obviňovať, kritizovať, posudzovať všetky vaše kroky. Zdá sa vám, že robíte niečo bohumilé, ale aj tak sa to obráti proti vám. Aj vy budete ďalej posudzovať, ale vždy vám nastavia zrkadlo. Ak tieto lekcie zvládnete, prebádate tak sami seba do hľbky svojich zranení, strachov, svojej temnoty, potom nastúpite na novú cestu : začnete byť sám sebe liečiteľom, učiteľom, vodcom. Začnete byť tvorcami svojich životov. To však neznamená, že už budete zdraví, šťastní, múdri a bohatí. Stať sa sám sebe guruom, to je často proces, ktorý presahuje dĺžku nášho súčasného života. Že sa ním začnete stávať, to spoznáte podľa toho, že sám v sebe budete cítiť, že idete tou správnou cestou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Patrím k tým šťastným, ktorí už odmalička počujú a počúvajú svoj vnútorný hlas. Čo však v mojom prípade znamená voliť si na križovatkách tie ťažšie chodníky a cesty. Na tomto živote a svete sa mi najviac páči rôznorodosť. A možnosť naučiť sa rešpektovať odlišnosť. Cesta každého jednotlivca je iná, a to ma fascinuje. Obdivovať a rešpektovať rôznorodosť, to nie sú aspekty, s ktorými sa rodíme. Tiež sa ich musíme učiť. Cesty nášho učenia sú dnes tiež individuálne. Ako sa na ne dostaneme? Prečo napr. pre mňa je najväčším príkladom lásky a neposudzovania Kristus a pre niekoho iného je to niečo, či niekto úplne iný?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na mojej ceste bádania po samej sebe som zažila mnohé nenápadné inšpirácie a vždy som stretla neviditeľných pomocníkov. Prirovnávam túto svoju cestu k tej ceste z rozprávok, keď Jano kráča cez sedem hôr a údolí a musí zdolať križovatky a prekážky. A skladá skúšky. Na každej križovatke, pri každej skúške, som bádala v samej sebe. Vždy sa z mojej duše vynorila nejaká téma, ktorú som potrebovala prebádať. Napr. som riešila svoju trpezlivosť, sebectvo, otázku som manipulator, alebo obeť? A mnoho ďalších tém.

Pri každej téme som dostala pomocný nástroj, ako keď Jano dostal zázračný meč, alebo plášť. Napr. pri riešení témy posudzovania som dostala čítanie z Biblie o Mojžišovi a jeho sestre. Ako mnohí z nás, veľa som vživote posudzovala a veľa som bola aj posudzovaná. Ako je táto téma prinesená v Biblii? Ak vás to zaujíma, prečítajte si (4.kniha Mojžišova, kapitola 12, verš 8). Pre mňa bola podstatná odpoveď Boha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mojžišova sestra posudzuje jeho skutok a Boh na to odpovedá: Je to len medzi mnou a Mojžišom.

Mnohí teraz budú chcieť oponovať, že tento výrok je o niečom inom,atď. Áno, tento, aj ďalšie výroky majú mnoho dimenzií. Rešpektujte prosím moje vnímanie a môj cit na ceste bádania v sebe, tú jedinečnú chvíľu, keď som knihu kníh otvorila práve tam a niečo ku mne v tej chvíli prišlo. Pre mňa to znamená, že nám neprináleží nikoho posudzovať. Nech vykoná akýkoľvek skutok. Je to len medzi Bohom a dotyčným. Nemusí sa nám to páčiť, môže nás to zraňovať, iritovať. Učiť sa rešpektovať a prijímať druhých takých, akí sú, to je veru náročné. Ale toto je pre mňa kľúčový bod na ceste stať sa sám sebe liečiteľom. Musím priznať, že som v tejto téme zažila vskutku náročné lekcie. Bola som povýšenecká, kritická, sebecká, myslele som si o sebe, že som lepšia ako druhí, omnoho šikovnejšia a múdrejšia. Dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že to, že sa ľahko učím, že rýchlo chápem, že som tvorivá, že to všetko nie je celkom moja zásluha, ale sú to dary, ktoré som dostala do vienka. A že sa teda nemôžem na iných, ktorí napr.myslia pomalšie, dívať zvrchu. Dlho mi trvalo, kým som sa naučila zaobchádzať so schopnosťou iných manipulovať na jednej strane a nechať sebou manipulovať na druhej strane. Mnoho dní a rokov som bádala v sebe ako je to vlastne vskutku s tou mojou ochotou pomáhať? Je skutočná, alebo je v nej ctižiadosť, či túžba niekam patriť, niečo dokázať sama sebe aj iným. Podobné a mnohé iné lekcie zažívate, ak ste sa rozhodli stat sa sám sebe liečiteľom.

Počula som na prednáške, čítala som a na základe svojich vlastných zážitkov som pochopila, že v dnešnej dobe je našou úlohou stať sa sám sebe vodcom, liečiteľom, učiteľom, či ako to ešte nazveme. Myslím si, že je to úloha dnešného človeka. Prešla som dlhú cestu bolestí, hľadania vonku, bádania v sebe. Túžila som po tom, stretnúť nejakého gurua, ktorí ma zasvätí do tajomstiev života a ja budem vďaka tomu osvietená. Hľadala som ho. Na ceste hľadania som našla len odkaz, že mám byť guruom sama sebe. Že to musím zvládnuť sama. To, čo na tej ceste zažijem, ako aj to, ako to zvládnem, to je to hodnotné a pravé, čo potom prinesiem do “Božieho kráľovstva”. To je to nové, čo ľudstvo potrebuje, aby sa rozvíjalo ďalej na ceste k človečenstvu. To je možno aj moja životná úloha. 

Erika Galanská

Erika Galanská

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Celý môj doterajší život je spojený s deťmi a prírodou. "Potreba prírodna" je moja večná téma. Preto mám prirodzený vzťah k permakultúre, ako k systému, ktorý má rozum a srdce a vychádza z múdrosti prírody. Nie je to len filozofia, ale aj práca rúk. Spojiť hlavu, ruky a srdce v aktivite pre prírodu, pre miesto v ktorom žijem, pre svoju komunitu, to je moja pedagogická metóda, ktorej sa venujem už kopec rokov. Často mi je tak smutnesmiešno z toho, že učím ľudí niečo, čo je úplne prirodzené. Kdesi v hĺbke duše chápem, prečo to tak je a viem, že to treba robiť. A záhrada je miesto, ktoré je nám všetkým veľmi blízke. Sprevádzať deti a rodičov na jedinečnej ceste svojho rozvoja, kde sa učíme cez naše ruky a srdcia, to je niečo, čo robím s radosťou a čo ma každý deň rozvíja a dáva mi nové svetlo. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu