Naučme deti poďakovať sa lesu a vode

Autor: Erika Galanská | 22.12.2017 o 12:58 | (upravené 22.12.2017 o 13:08) Karma článku: 3,19 | Prečítané:  427x

Ak môže dieťa v prvom sedemročí zažívať prírodné obrazy, nasáva do svojej duše pravdivé a krásne obrazy. Príroda je krásna, dokonalá, poskytuje najlepší priestor pre rozvoj, harmóniu tela i duše. 

Potrebu „prírodna“ vnímam ako kľúčovú tému svojho života aj svojej profesionálnej práce. Téme som sa začala venovať už v mojom útlom detstve. Ako dieťa som väčšinu svojho času trávila na dvore. Hľadanie štvorlístkov, hranie sa na doktorov vo vysokej tráve, nekonečné hry na deke na trávniku pred bytovkou, mlynské kolá, kotrmelce a stojky na hlave, tajné výpravy na najbližšie kopce,...a najobľúbenejšia činnosť môjho detstva- sedím si na strome a je mi dobre, snívam si tu svoj svet, cítim sa tu bezpečne, keď niečo odo mňa chceš, musíš vyliezť za mnou, v 14 rokoch prvý tajný vander aj s prenocovaním...skrátka môj život je plný kontaktu s prírodou, lesom, živlami, a to odjakživa a stále. Keďže som bez toho kontaktu nevedela žiť ani počas materskej dovolenky, deti so mnou chodili na hríby, na bylinky, pod stan , pod „širák“ od úplne najútlejšieho detstva. Všetky moje deti majú k prírode veľmi dobrý vzťah, sú tam radi, často, je to pre nich posilnenie, relax, cesta duše...

V prvom sedemročí je kontakt s prírodou pre dieťa priam nevyhnutnosť. Dieťa vtedy všetko vníma zmyslami. Ak môže zažívať prírodné obrazy, nasáva do svojej duše pravdivé a krásne obrazy. Príroda je krásna, dokonalá, poskytuje najlepší priestor pre rozvoj, harmóniu tela i duše. Ak dieťa  a nielen dieťa, zažíva kolobeh roku v prírode, je to pre rozvoj jeho duše aj tela podľa mňa najviac, čo môže dostať- samozrejme po láske rodičov a blízkych a po naplnení základných životných  potrieb.

Viete o tom, že existuje kalendár duše? Vonku v prírode sa niečo deje a v našej duši sa tiež dejú procesy, ktoré s tými prírodnými dejmi súvisia, navzájom rezonujú.

Asi najlepšie duchovné cvičenia spočívajú v pozorovaní prírody.

Príroda má svoje rytmy, svoje deje, všetko sa tu rozvíja podľa presných zákonitostí. Pozorovaním a zažívaním týchto dejov posilňujeme aj naše deje. Našu vôľu, naše vnímanie, cítenie a myslenie tiež.

Ak počúvame spev vtákov, v našom vnútri sa bez nášho vedomia niečo deje. Odraz vtáčieho spevu k nám prináša niečo z iných dimenzií.

Ale vráťme sa k prvému sedemročiu. Kontakt so živlami, s prírodou, vo mne prirodzene vytvoril úctu k živému, k stvoreniu, lásku k prírode. Nikto ma nemusel učiť, že prírodu si treba vážiť, že odpadky do nej nepatria. Stačilo prírodu zažívať a tieto vlastnosti vo mne vznikli samovoľne, prirodzene. To, že som si v tomto čase prírodu dostatočne nasýtila, viedlo k rozvoju môjho vnímania prírody akoby iným, vnútorným zmyslom. Prirodzene jej rozumiem, aj keď to nie vždy viem podať slovom. Ale vnútri viem. Nikto ma neučil robiť prírodné záhrady,  ale viem to, viem, kde čo posadiť, vnímam priestor a viem ho navrhnúť v súlade s prírodou.

Príroda je nesmierne dôležitá pre telo, ale najmä pre rozvoj duše. Rozvoj duše, to je rozvoj tvorivosti. Tvorivosť považujem za kľúčovú zručnosť pre človeka. Myslím tvorivosť v širšom slova zmysle. Od práce s materiálom, či štetcom, až k schopnosti tvoriť svoj život. Tvoriť ho každý deň znovu a znovu. Tak ako ráno vyjde slnko, tak moje tvorivé sily mi pomáhajú každý deň nájsť svetlo pre moje ďalšie kroky na ceste.

Obrazy a zažívanie  prírody pomáha:

  • Rozvoju pohybových zručností.
  • Rozvoju kreativity, celkových tvorivých síl človeka.
  • Pomáhajú dobrému spánku dieťaťa. Umelé obrazy často spánok narušujú.
  • Posilňujú a obnovujú naše životné sily, ktoré zabezpečujú naše zdravie a kondíciu.
  • Posilňujú vôľu dieťaťa.

Naturaldeficit disorder – porucha nedostatku prírody

Deti niekoľko generácií dozadu trávili väčšinu svojho voľného času vonku na dvore, pred domom, dnešné deti trávia príliš veľa času pri počítači - vo virtuálnom svete, alebo pri telke. Vonku je nuda, kamoši akosi nie sú, možnosti vyžitia tiež nič moc. Krúžky sú platené, rodičia dlho v práci, pri počítači je to najlepšie. Čo je táto porucha? Ako sa prejavuje? Je to kumulatívny efekt vyčlenenia prirodzeného prostredia z nášho života a je problémom celej našej spoločnosti, aj keď najväčšie škody sú pozorovateľné na deťoch, ktoré sú nesmierne citlivé na prostredie, v ktorom vyrastajú. Ich návyky a spôsob fungovania sa neskôr prenesú do ich dospelosti a kvality života.

Medzi následky nedostatku prírodného prostredia patria poruchy pozornosti, nesústredenosť, zvýšená hladina stresu, pocit nezakorenenia vo svete, obezita.

Medzi pozitívne zmeny u detí vplyvom prírodného prostredia patria:

 • zostrenie pozornosti a sústredenosti

• redukcia stresu

• zlepší sa rozvoj mentálnych zručností(logika, chápanie súvislostí, tvorivé riešenie problémov)

• hlbší rozvoj emocionality (morálny vývin, hlbšie emocionálne prežívanie, pocit vlastnej hodnoty)

• bližší kontakt s prírodou a pochopenie významu jej ochrany

Skúsme pozorovať, zamyslieť sa, ako veľmi deti k správnemu vývoju potrebujú, zvlášť v dnešnej rýchlej dobe kontakt s prírodou. Ak ho zažijú v mieste, kde trávia veľkú časť svojho dňa, budujú si tak silne aj svoj vzťah k prírode ako takej. Všimli ste si, že dnes deti strácajú schopnosť hrať sa? Buď sú ako bezuzdní divosi, alebo sa nudia. Kdesi som čítala, že deti, ktoré sa nevedia hrať, sú svojim spôsobom choré. Na tomto mieste by som chcela spomenúť moje deti, pretože s ich pomocou som pochopila význam hry, záhrady a prírody pre ich vývoj, že to, čo tu píšem, som odpozorovala prevažne na nich, že oni boli tým hnacím motorom, ktorý ma posúval ďalej, aby som sa učila a objavovala, čo je pre ne dobré a aby som ovplyvňovala aj priestor, kde sa vzdelávajú a kde trávia veľkú časť dňa. Píšem ako matka aj ako žena, ktorej hlavnými metódami pri výchove, vzdelávaní aj celkovo v živote sú pozorovanie, vnímanie a praktický čin. Tieto metódy som preniesla aj do mojej práce a stále verím, že sú fajn. Na svete je metód plno, tieto sú vlastne úplne jednoduché, ľudia ich používali odjakživa, pretože boli úzko spätí so svojou krajinou. Pozorovanie a vnímanie bolo ich bežnou činnosťou, pretože boli od toho závislí. Dnes sme závislí od iných energií a zdrojov, preto sme uzavretejší vo svojich bytíkoch a svetoch a vlastne nás nezaujíma, čo sa deje okolo. Často si tak smiešnozúfalo povzdychnem, že vlastne učíme deti to, čo je úplne normálne a prirodzené, len v dnešnom svete zabudnuté a ešte aj potláčané.. Žijeme v dobe hospodárskeho primitivizmu, ľuďom nezáleží na krajine mimo ich dvora, poslancom nezáleží na vôni, či idylickom ráze krajiny, ktorý voľakedy ľudia vedeli vnímať a zachovať. Dnes si s ľahkosťou a len pre vieru v peniaze dovolia zničiť krajinu vôkol obce škatuľou, ktorá kŕmi kamióny, či inou priemyselnou, alebo nezmyselnou záležitosťou. Asi je to preto, že ľudia nepozerajú do krajiny, ale najmä do telky a do svojich dvorov, či bytíkov, stali sa akýsi krátkozrakí a nevedia sa na krajinu pozrieť s láskou, opaterou, ani ich nenapadne, že jej treba pomôcť, alebo ju aspoň nechať chvíľu na pokoji. Nepozerajú sa na ňu ako na živý organizmus, ktorý je zdrojom obživy a života v prvom a konečnom dôsledku aj pre nich. A nenapadne ich poďakovať lesu za to, že ho navštívili, či studničke za to, že sa z nej napili. Naučme deti poďakovať sa lesu a vode. Možno tým urobíme veľmi veľa. Čo vy na to? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy dosiahne Slovensko úspech na MS vo futbale? Možno najbližšie

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Zálohovanie fliaš je dobrý krok, ktorý bude chvíľu bolieť

Predajcovia ani nákupcovia vody na jedno použitie majú platiť viac.


Už ste čítali?