Vnímam to ticho a bázeň vonku v prírode a čosi bežne neuchopiteľné okolo nás. Čo je to? Dnes sa mnohí ľudi snažia cvičiť, meditovať, hľadajú cestu k sebe, či k niečomu, čo cítia, že to potrebujú, že je to niečo, čo im chýba k celistvosti….
Mojim cvičením už niekoľko rokov je pozorovať kolobeh roku v prírode- vnímať to, čo sa deje vonku. Napr. teraz to úplné ticho v lese. Také ticho, že ste z toho až vykoľajení. Nie sme na to zvyknutí. Vďaka tomuto cvičeniu potom raz príde okamih, že zavnímate aj niečo iné, niečo jako jemný šum, ktorý dolieha k duši…
Pre Rímanov bol tento čas časom narodenia Slnka, pre pohanov to bol, či je, tiež slno-vrat, Slnko sa vracia a dni sú dlhšie. Pre kresťanov sú Vianoce sviatkom narodenia Ježiška. Aj on je Slnkom, ktoré prichádza. Narodenie, návrat slnka, či Slnka.
Ja chcem iba zdieľať to, čo vnímam a cítim. Čo sa to rodí, čo sa k nám vracia? K čomu to má slúžiť dnes? Prečo tomu "návratu slnka" predchádzala tá tma?
Vianoce sú reálnou udalosťou kolobehu roku.Každý rok.
Každý rok znamenajú Vianoce, aj keď sa to tak mnohému modernému človeku bude zdať absurdné, vždy nový príchod Krista do pozemského sveta. Raz, jediný raz v rytme roka sa na dvanásť dní otvára brána nadzmyslového sveta a nebeské sily vstupujú mocným svetelným prúdom dole do oblasti krajiny. Spolu s nimi, raz, jediný raz za rok prichádza Kristus až do bezprostrednej blízkosti človeka. Na brehu nadzmyselna, na pomedzí duševného a zmyslového bytia, sa zjavuje duševnému zraku ľudstva, akoby v ľahkej rannej hmle. Je ráno, začiatok nového dňa. Práve preto, že prichádza Kristus, môžu sa rozplynúť tiene noci, môže nastať nový deň našich duší. Môžeme začať písať čistý, nový, doteraz nepopísaný list života.(Pavel Křišťan)